život na psychiatrii

Autor: Slávka Sotáková | 3.4.2013 o 20:30 | Karma článku: 8,25 | Prečítané:  943x

Život na psychiatrii by sa mi páčil. Dlhé chodby s neónovými svetlami a bielymi stenami, malé izby vedľa seba za ktorými je plno príbehov a myšlienok víriacich v hlavách ľudí. A pokoj. A pochopenie. Fakt je že psychiatrie nie sú plné bláznov, skôr ľudí čo vnímajú veci také aké skutočne sú.

Dievča má dojazvené ruky, a to len preto lebo sa reže a tak uvoľňuje bolesť. Lebo ju vníma a cíti viac ako ostatní. A viete bolesť prebijete ešte väčšou bolesťou, na ktorú sa váš mozog potom sústredí. Nevymyslela som si to, Dr.House to povedal. Je to choré, a je to na krátku dobu ale je to tak. Vo vedľajšej izbe je zase chlapík čo si drží hlavu, sedí na zemi opretý o svoju posteľ a kymáca sa dopredu a dozadu. Má chuť si vytrhnúť vlasy, kričať a vrieskať a potom to v ňom všetko vybuchne a on sa postaví a začne kopať a búchať do všetkého čo vidí kým nezdemoluje polku izby a nevtrhne do nej vystrašená sestrička s dvoma mohutnými svalnatými chlapmi ktorí ho budú držať kým mu ona nevpichne sedatívum. Nepreplo mu len tak, aj za jeho problémami sú dôvody. Manželka ho opustila aj s malým dievčatkom, a on ju vážne ľúbil, tak ak to vedia len otcovia. Nemá lásku po ktorej by túžil. Ľudia ho neberú vážne lebo keď sa z liečenia dostane aj tak tam napokon skončí a pre ostatných, dokonca aj pre svojich priateľov je len „niekto, koho som poznal no preplo mu“. Nikto nechápe že on nie je blázon, len si toho veľa zažil. Myslím si že ľudia vonku sú blázni. Nie tí čo sú na psychiatrii aj reálne zavretí. Dnešná spoločnosť je tak uzavretá že prestala vnímať. Na ulici vidíte len tvári bez akéhokoľvek náznaku bolesti, radosti, citu, smiechu, sú to len kamenné tváre. Prestali dávať najavo to čo cítia, teraz je módnym trendom klamať, podvádzať a zrádzať. No sú to aj výnimky. Výnimky, ktoré ešte stále všetko v tomto svete vidia, vnímajú to šťastie a hlavne tú bolesť a nepotláčajú city pretože si uvedomujú že nie sú nezmyselnou zbytočnosťou ale nevyhnutnou časťou našich životov. A presne tieto výnimky končia zavretí medzi štyrmi bielymi stenami na psychiatriách. A nie sú blázniví. Len sú smutní. A v tom je sakra rozdiel.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Peter Sagan: Superstar made in Slovakia

Začínal na sestrinom bicykli, dnes zarába šesť miliónov ročne.

SVET

Minúta po minúte: Choďte a voľte, vyzval nemecký prezident

Schulz už odovzdal hlas, Merkelová pôjde k urnám poobede.


Už ste čítali?